Dušan Dušek - Melón sa vždy smeje

Dušan Dušek - Melón sa vždy smeje

Niektoré knihy rastú postupne ako stromy, postupne sa im rozrastajú koruny, plné vzduchu, poletujúcich vtákov, plné ovocia.

Príbehy spisovateľa Adama a jeho ženy, lekárky Škorice, sú práve z takýchto prírodných materiálov: každá haluz, každý konárik je ich ďalším a ďalším pokračovaním, vyrastajúcim z toho istého kmeňa.

Ich rozprávačom môže byť napríklad vietor, ktorý to lístie, aj po opadaní, znovu a znovu pozošíva, vytvorí v nich nové vlny.

Ich putovanie, vychádzajúce z omamného tepla objatí, tíchne presne na tom brehu, kde sa smejú dva dozreté melóny.

Detaily o knihe: